Začiatok

Autor: Zuzana Štefánová | 26.10.2014 o 21:02 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  31x

Konečne  sa mohla odreagovať pri svojej kávičke v  obľúbenej kaviarni. Rada sem chodí, hoci iba zriedkavo, ale o to viac si to užíva. Sama so svojimi myšlienkami sedí a sleduje ľudí ako si tam bezstarostne popíjajú svoje nápoje. Je to  úlet od každodenných starostí a povinností. Konečne vzácna chvíľka, ktorú si poriadne vychutnáva. Pozerá po tvárach návštevníkov vidí v nich pokoj a uvoľnenie. Presne také aké prežíva aj ona, je to príjemná chvíľa rozjímania. Ako tak blúdi očami naraz sa jej pohľad zastaví pri jednom stole sedí tam akási známa tvár, až  srdce poskočí a splašene sa rozbúcha. Tá tvár a tie oči  niekoho pripomínajú. Ale to už bolo tak dávno to nemôže byť on. Bola by to až priveľká náhoda aby  sa tu stretli po toľkých rokoch.

Tak sa snažila čím skôr dopiť ešte horúcu kávu, aby mohla nerušene sa vytratiť, kým si ju tie oči náhodou nenájdu, čo keď je to náhodou on a zbadá ju, čo sa vtedy stane.  Neskoro, akurát prerušil rozhovor so svojim spoločníkom a prebehol pohľadom po miestnosti. Tak a je to tu, zavadil o ňu svojim pohľadom, chvíľku zaváhal, akoby mu niečo prebehlo mysľou. Spomenul si a to ona práve nechcela. Rýchlo sklonila hlavu nad svoju šálku, len aby sa im oči nestretli. Musela nejako vypadnúť. Horúčkovito premýšľala ako to uskutočniť čo najnenápadnejšie.

Neskoro.

“Dobrý deň. “ zaznelo jej tesne pri ušiach.

Pozrela sa mu priamo do očí a videla jeho úsmev.

“Ahoj” odzdravila  trochu nesmelo.

“ Môžem si prisadnúť?”

Nezmohla sa na ďalšie slová,  prudko dýchala a nemo prikývla. Posadil sa vedľa a iba na ňu skúmavo pozeral, nepovedal nič. To ticho bolo neznesiteľné. Ako začať po tom všetkom.

“ Si stále krásna,” povedal ticho akoby pre seba.

“Hm” nevedela mu odpovedať, čo by aj mala.

Nezmohla sa na odpoveď. Ruky sa jej  triasli a aj hlas. Tak sa iba nemo na neho dívala. Bol to stále veľmi príťažlivý muž, mal tie isté usmiate krásne oči ako vtedy pred rokmi.

“Nechcel som veriť vlastným očiam, ale si to ty,..Nika?.” povedal s výdychom.

Tiež sa mu triasol hlas a oči mu stmavli.

“Ako sa ti darí a čo tu takto sama?”

Usmiala sa ale ťažko sa jej odpovedalo:

“ Prišla som na kávičku, mám dnes dovolenku tak som si chcela urobiť radosť:”

“Ale prečo si tu sama?”

No to je ale otázka a prečo by nemohla byť tu sama.

“ Ja som zvykla si tu posedieť sama, môžem v pokoji popremýšľať.”

“Aha, tak to aby som ťa nevyrušoval,..”

“ Nevyrušuješ,” prekonala svoj vlastný strach:”som rada že sme sa stretli.”

Nedalo jej aby sa nevypytovala:

“A ty, čo tu robíš? Od kedy si doma, kedy si sa vrátil na Slovensko?”

“Už som doma mesiac, vrátil som sa asi natrvalo.” odpovedal jej dychtivo, akoby niečo očakával.

Nevedela odtrhnúť oči z jeho úst, keď to vyslovil, bola prekvapená, že sa to ešte nedozvedela, veď bývali na jednej ulici. Ale ona mala dosť svojich starostí, nie to aby ešte sa zaujímala o susedov , hoci jeho mamu zvykla stretávať občas, ale iba sa pozdravili nič viac. A teraz je tu a sedí s ňou pri káve, akoby sa nič nestalo, akoby sa len včera rozišli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?